foltin48

Želanie budúceho spolkového kancelára, mať do Veľkej noci novú spolkovú vládu sa nesplnilo. Ešte to bude pár dní trvať, ale podľa posledných informácií by už v týždni po 5-tom máji mohol Nemecký spolkový snem zvoliť nového spolkového kancelára, ktorým sa stane predseda CDU Fridrich Merz. Určite sa v médiách objavia mnohé fakty z jeho životopisu a prognózy, čo prinesie nová vláda Nemecku i Európe. Dovoľujem si prispieť k týmto informáciám prostredníctvom mojej osobnej skúsenosti s týmto CDU politikom

Po mojom príchode do Nemecka v septembri 1998 som sa snažil čo najrýchlejšie ponoriť do politického diania v krajine, okrem iného i pozorným sledovaním politických diskusii v kľúčových nemeckých televíziách. V týchto debatách ma veľmi rýchlo upútal vtedy pomerné mladý Fridrich Merz, hlavne vďaka spôsobu, akým hovoril o potrebe ekonomických reforiem v krajine. Jeho vystúpenia boli zrozumiteľné a pútavé a pre mňa osobne svedčili o tom, že tento muž veľmi dobre rozumie zákonitostiam fungovania ekonomiky. Po tom čo sa jeho strana CDU ocitla v opozícii po prehratých parlamentných voľbách v r. 1998. patril k novej vlne členov strany ktorá sa po 16 rokoch vlád vedených Helmutom Kohlom snažila prekonať stagnáciu v CDU, zrejmú hlavne v posledných rokoch Kohlovho vládnutia. Po odvážnej straníckej revolúcii iniciovanej Angelou Merkelovou, ktorá sa snažila, povedané jej slovami, odstrihnúť od pupočnej šnúry Kohla, mnohí vplyvní predstavitelia CDU váhali s podporou Merkelovej. Merz však patril k tým ktorí ju jednoznačne podporili v tomto kritickom bode histórie strany. To ho po voľbe Merkelovej za predsedníčku strany vynieslo do pozície predsedu frakcie CDU/CSU v nemeckom spolkovom sneme (Bundestagu). Spolupráca Merkel – Merz však nemala dlhé trvanie. Obaja mali najvyššie ambície, čo viedlo zákonite k súboju kto z koho. Tento súboj vyhrala Merkelová, ktorá v parlamentných voľbách v r. 2002 sa pre absenciu jasnej podpory vo svojej strane CDU neodvážila kandidovať na pozíciu kancelárky. Podporila Edmunda Stoibera zo sesterskej CSU, ale zároveň sa s ním dohodla, že bez ohľadu na výsledok volieb preberie vedenie frakcie CDU/CSU. Cez stratu tohto postu sa Merz nedokázal preniesť, rozhodol sa ukončiť svoju politickú činnosť a odišiel do sféry biznisu.

Až do jeho obchodu z politiky, ktorý, ako už dnes vieme nebol definitívny, sa venoval hlavne ekonomickým otázkam a kľúčovým bodom jeho reforiem bola reforma nemecké daňového systému, hlavne zníženie daňových sadzieb a zjednodušenie celého daňového systému. Odvtedy prešlo už vyše 20 rokov a tak už asi len pamätníci si spomenú, že sa v tomto období, za druhej Dzurindovej vlády, chystala  daňová reforma, ktorú charakterizoval hlavne pojem „rovná daň“ ( v zahraničí známa pod anglickým názvom Flat Tax). Fridrich Merz túto reformu zaregistroval a on sám inicioval stretnutie so mnou. V novembri 2003 som ho pozval na obed do rezidencie veľvyslanca a výlučnou témou nášho rozhovoru bola slovenská daňová reforma. Tá mala vstúpiť do platnosti od 1.januára 2004, takže v novembri bolo už prakticky všetko pripravené a mal som už k dispozícii brožúry vydané ministerstvom financií. Ak si dobre pamätám existovala i anglická verzia tejto brožúry, ktorú som mu odovzdal. Na záver nášho rozhovoru Merz prejavil rešpekt pred touto reformou, no konštatoval, že ním navrhovaná reforma vzhľadom na komplexnosť nemeckého daňového systému nebude môcť ísť tak ďaleko. Niekoľko dní po našom rozhovore odvysielala televízia ZDF šot z reštaurácie nachádzajúcej sa v priestoroch Nemeckého historického múzea v Berlíne, v ktorom Merz na podstavci pod pivo načrtol výpočet dane v slovenskom daňovom systéme a tvrdil, že týmto smerom by sa mala uberať i reforma nemeckého daňového systému. V záverečnej debate týždeň pred tohtoročnými voľbami, ktorú vysielali hlavné nemecké televízie ARD a ZDF, bol jedným z dvojice moderátorov veľmi populárny Günter Jauch, (možno povedať, že nemecký Marcel Merčiak, pretože tiež začínal v športe a postupne sa posúval do ďalších žánrov). Práve Jauch v tejto kľúčovej debate vytiahol tento podstavec pod pivo s Merzovou ukážkou daňového priznania na Slovensku, pretože Nemecké historické múzeum si ako správne múzeum tento podstavec (nemecky Bierdeckel) odložilo. Merz bol viditeľne týmto Jauchovým kúskom šokovaný, ale ako rutinovaný politik situáciu zvládol konštatovaním, že ak bude CDU po voľbách vo vláde, znížia sa daňové sadzby, čím chce znovu naštartovať rast nemeckej ekonomiky.

Dnes sme v roku 2025 a 21 rokov od veľkej daňovej reformy v SR a tak ako na Slovensku aj v Nemecku je diametrálne odlišná situácia. Už len fakt, že aj Merz vo volebnej kampani sľúbil výrazne zvýšiť náklady na zbrojenie hovorí o zložitosti ekonomickej situácie v Nemecku, nehovoriac o tom čo prinesú Trampove colné avantúry. Jedno je však isté – Nemecko bude mať kancelára, ktorý rozumie ekonomike, chápe, že zníženie daňových sadzieb nemusí znamenať nižšie príjmy do štátneho rozpočtu a aj preto ja osobne verím, že sa mu podarí obnoviť rast ekonomiky, čo by mohlo výrazne pomôcť i Slovenskej ekonomike.